Herbie Hancock: Head Hunters LTD verzia na vinylu LP v limitované remasterované edícii. Toto konkrétne vydanie vyšlo v USA vo vydavateľstve Analogue Productions v spolupráci s Columbia a Sony Music Commercial Music Group dňa 26. apríla 2021.
Je možné, že Herbie Hancocks Head Hunters nebol tak dobre prijatý vtedajšími jazzovými puristami. Napriek tomu bol komerčne a umelecky úspešný: bol to prvý jazzový album, ktorý dosiahol platinový status, a dokonca ho americká Kongresová knižnica zaradila do archívu kultúrne hodnotných nahrávok. Hancockov fusion jazz znie aj dnes rovnako sviežo a vitálne ako v čase svojho prvého vydania. Spolu s Milesom Davisom tento klavirista a klávesák opakovane posúval hranice avantgardy, ale nikdy predtým si nedovolil taký groovy zvuk ako na albume Head Hunters.
S Head Hunters Herbie Hancock definoval v roku 1973 žáner funk jazzu, spojil fusion a funk a konečne urobil syntetizátor v jazze prijateľným. V melódiách počuť Slya Stonea, Curtisa Mayfielda a Jamesa Browna a rytmy majú korene vo funku, soule a R'n'B, ale citlivosť vychádza z jazzu. Hancock na syntetizátore a Bennie Maupin na saxofóne kladú účinné sóla a zvukové plochy na svieže rytmy a groovy. Po svojich predchádzajúcich skôr experimentálnych avantgardných albumoch urobil Hancock na Head Hunters obrat smerom k uzemnenejšiemu a tanečnejšiemu zvuku, ktorý sprístupnil jazz širšiemu publiku.
Máloktorý umelec v hudobnom priemysle mal väčší vplyv na akustický a elektronický jazz a R&B ako Herbie Hancock.
V roku 1963 Miles Davis pozval Hancocka do Miles Davis Quintet. Počas piatich rokov ich spolupráce nahral Herbie s jazzovou legendou mnoho klasických skladieb, vrátane "ESP", "Nefertiti" a "Sorcerer", a neskôr hral aj na Davisových prelomových albumoch "In A Silent Way" a "Bitches Brew".
Hancockova vlastná sólová kariéra prekvitala v Blue Note, kde vydal klasické albumy ako "Maiden Voyage", "Empyrean Isles" a "Speak Like A Child". Po odchode z Davisovej kapely Herbie zostavil novú skupinu, ktorú nazval The Headhunters, a v roku 1973 nahral album "Head Hunters". Išlo o kľúčový bod v Hancockovej kariére, ktorý ho postavil do čela fusion jazzu. Hancock posúval hranice avantgardy na svojich vlastných albumoch aj v spolupráci s Milesom Davisom, ale nikdy predtým sa nevenoval groovu tak ako na albume "Head Hunters".
Vychádzajúc vo veľkej miere zo Slya Stonea, Curtisa Mayfielda a Jamesa Browna, Hancock vyvinul veľmi nekonvenčné, až odvážne rytmy, ktoré prekrýval sólami na elektrických syntetizátoroch, čím sa tento nástroj dostal do popredia jazzu. Nahrávky mali všetku neobyčajnú citlivosť jazzu, najmä keď sa Hancock strácal v dlhých improvizáciách, ale rytmy boli pevne zakorenené vo funku, soule a R&B, vďaka čomu sa nahrávka stala takou atraktívnou pre široké publikum, že sa stala najpredávanejším jazzovým albumom v histórii (tento rekord bol neskôr prekonaný).
Jazzoví puristi sa v tom čase prirodzene snažili tento experiment odhovoriť, ale "Head Hunters" znie sviežo a živo aj štyri desaťročia po svojom prvom vydaní a Hancockovo pretváranie žánru sa ukázalo ako nesmierne vplyvné nielen pre jazz, ale aj pre funk, soul a hip-hop.
Album zasahuje do žánrov Jazz a Jazz-Funk. 200g High Quality 180g Vinyl Limited Edition.